Archív: jún, 2018

Tichá spoveď. Prostá odpoveď. To keď skúša, osud Pokúša, Zvedavá duša. V poznaní hriechu. Vo vreci pelechu . Nič jej to nedá, nie je to žiadna veda. To svedomie hlási, že je mimo trasy. Pocity spovede, to sú tie odpovede. Na konci príde na to, Či vôbec stálo to za to.

Polená, pod kolená. Vietor seje, ticho veje. Cesty kľukaté, neležíš vo vate. Ružová záhrada, rajského hada, a jeho návnada. Nie ,nejde to hladko, nezaspíš sladko. Charakter netratíš, požičané vrátiš. Ostal si človekom, každým rokom, nestúpil si bokom, nebol si otrokom.

Čo bolí. To prebolí. Počítaj na tri, zuby zatni. Hoď to do vody, máš na to dôvody. Necháš to plávať, môžeš zanadávať, nech sa ti uľaví, nech sa to napraví. Nehás čo nepáli, nech srdce nežiali. Povaha je skromná, duša neoblomná. Ty to tušíš, vieš že musíš, To život hrá sa, nie vždy dá sa. No dobré rady, to sú poklady.

Je ľahké mať samé esá, na svojej strane nebesá. Dobré karty hodené, do vienka šťastie súdené. No to iba človek stále túži, znova stúpnuť do kaluži. Tak načo páliť mosty, veď život je taký prostý. Byť v pohode a kľude, nejako bolo a nejak bude. Užime si to v zdraví, ono sa to stále upraví.

Taká ta pohodička, na stole kávička. Povedzme prácička, ukladať slovíčka. Zo slov do viet, krajšej práce niet. Tak nech sa darí, s úsmevom na tvári.