Archív: november, 2017

Padni komu padni, sviecu zažni. Musím byť drzí, trochu to mrzí, nútiš má k tomu, dajme tomu. Padlo Jericho, ohromné ticho. Padla Rímska ríša tvoja skrýša. Všetko sa mení vo večnom prameni, stále premeny. Nič netrvá večne, vravím srdečne. Oheň to spáli do tla priložím do kotla. Takto sa žije na tomto svete, čo je tu večné……

Z ľudskej cnosti, býva veľa radosti. Budeš dobrák od kosti. To sa aj dnes cení, ako obraz v umení, čo z duše pramení. Ľudia moji milí, nájdite v sebe sily, aby ste sa spojili.

Pes čo šteká, nepokúše, márnivé ľudské duše. Koľko času by bolo treba, by sa naplnila ľudská potreba. Jeden , dva , tri životy, prázdnej ľudskej klopoty. Hor sa baník do roboty. Máš, či ešte ti treba , dlho robíš na chleba. Jarmo nesieš na pleci, sú to zbytočné veci . Až raz povieš si dosť, však na zemi si len hosť. Je to pre radosť a dosť.