Lúka , kvety , zelená tráva ,

vtáci letia, motýľ krídlami máva.

A ja v tej tráve tíško ležím,

svojím životom v spomienke bežím.

Koľko to času, čoby chvíľka maličká,

beží rýchlo – tiché slovíčka.

Ležím a dívam sa na oblohu,

premýšľam trochu o Bohu.

Myseľ má priamo postaví,

zrkadlo duši nastaví.

V srdci hrejivý pocit, myseľ pokojná,

odhodím rozum,duša je spokojná.

Nič nečakám, nemyslím na nič,

už sa ženie citou pohonič.

Krásne prázdno v súzvuku a kľude,

pocitom dobra naplnené bude.

Ale už hneď musím ísť ,

na zemský svet musím prísť.

(Fotografia,text  –  luname)