Bol som dospievajúci chlapec a vramci života v malej dedinke vyskytla sa práca natierania strechy na kostole . Boli sme partia 5 chlapcov a ako býva zvykom angažovali sa dospelí jeden z nich mal žeriav tak ho ponúkol že pomôže uviazali má na žeriav a dvíhali ponod strechu kostola v mieste ponad oltár zrazu sa odtrhlo lano a ja som padal voľným pádom predstavte si ja som letel tunelom s krásnym bielym svetlom na konci tunela sa mi premietol môj život s pocitmi ľudí s ktorými som bol v kontakte a potom potom zabrzdila má rinva takže dopadlo to dobre 😀 stále cez sviatky keď trochu spomalim si na to spomeniem
Podobny zazitok mam aj ja z obdobia vojenciny. ...
Celá debata | RSS tejto debaty