Slušnosť kráčala si všate.
Tá , ktorú tak radi máte.
No vždy zaváhate.
To dávno , už sa nenosí.
Nechodíme predsa bosí.
Vtom skričal hlasno ktosi:
Pozrite na ňu ; je zdávnoveku.
Nenazdalo by sa človeku.
Je možné, že až z praveku.
Zahanbená ušla, darmo hľadáš ty ju,
nesedí si niekde v Riu.
Nevozí sa v novučkom kabriu.