Les zašumel v slabnúcom mesačnom svite,
obzor sa dvíha , slnce je už na úsvite.
Potok žblnce , ženie sa do doliny,
od samého žriedla do horskej kotliny.
Zašumel les si po ďalší raz,
slnečné lúče opreli sa v skalný zraz.
Do tej chvíle lesom temným,
preniklo svetlo lúčom jemným.
Prvých pevcov slnce budí,
večný kolobeh aj nás ľudí.
Tá chvíľa bude ,, je ,, a už není,
čas neúprosný je , všetko mení.
Zajtra bude ďalšie ráno znovu,
kolobeh – dáva šancu novú.
foto,text- luname