Lúka , kvety , zelená tráva ,
vtáci letia, motýľ krídlami máva.
A ja v tej tráve tíško ležím,
svojím životom v spomienke bežím.
Koľko to času, čoby chvíľka maličká,
beží rýchlo – tiché slovíčka.
Ležím a dívam sa na oblohu,
premýšľam trochu o Bohu.
Myseľ má priamo postaví,
zrkadlo duši nastaví.
V srdci hrejivý pocit, myseľ pokojná,
odhodím rozum,duša je spokojná.
Nič nečakám, nemyslím na nič,
už sa ženie citou pohonič.
Krásne prázdno v súzvuku a kľude,
pocitom dobra naplnené bude.
Ale už hneď musím ísť ,
na zemský svet musím prísť.
(Fotografia,text – luname)