Šiel som ako tulák s palicou,
jednou, druhou, treťou ulicou.
Cestou – nevestou, kopcom-dolinou,
došiel som sveta koniec s veľkou hlbinou.
Na tom konci koči stál,
ja vše hmotné ,za prevoz som mu dal.
Rýchla cesta, čoby blesk ,
vôkol seba biely lesk.
V kraji novom vítali má stráže ostražite.
S kade ideš? A čo máš prežite ?
Žiadnu vetu ,slovo, nevyslovil nik
všetko rozumiem , čo to!? Naky trik?
Myšlienka je jazykom v tomto svete,
neobehne ju klamstvo, spomeniete.